V roku 1924 sa vo Vrútkach za prítomnosti dvadsiatich členov uskutočnila ustanovujúca schôdza Klubu československých turistov miestneho odboru – Vrútky.
Vrútocký odbor KČST sa rozhodol postaviť útulňu na Kľačianskej Magure vo výške 1175 m.n.m.
Na miesto, kde mala útulňa stáť, “vyniesli asi 400 kusov dosiek, päť balíkov lepenky, jeden nový sporák ako i ďalšie predmety potrebné k vybaveniu útulne. Zakúpili 62 stromov za 390 Kč. Celkový rozpočet na výstavbu útulne bol 6000 Kč, pričom bola vyhlásená aj zbierka.” Zrubovú dvojposchodovú stavbu otvorili 1.8.1926. Útulňa disponovala 20-timi lôžkami. Prvou trasou, ktorú oddiel vyznačil bola trasa zo Strečna cez Maguru na Kriváň. Kľúče od útulne boli pre turistov odložené u pánov Tašnera a Lamoša. Útulňa prešla dvoma prestavbami a rozšíreniami. Prvé bolo v roku 1930 a druhé v roku 1935. Počas prvej prestavby oddiel vyznačil nový chodník smerom od útulne k prameňu vody. Tento chodník dostal farbu – zelenú. Krátky úsek chodníčka neskôr predĺžili do Turčianskych Kľačian a na vrchol Suchého.
Príspevok za prenocovanie bol zo začiatku fungovania útulne dobrovoľný, neskôr sa platilo za prenocovanie podľa letnej či zimnej sezóny – 3 alebo 5 Kčs. Po druhom rozšírení v roku 1935 poskytovala útulňa 40 lôžok a mala dve kuchyne. V čase prvej republiky bola považovaná za jednu z najlepšie vybavených. Bola obľúbená a často navštevovaná, o čom svedčí aj pravidelné konanie svätých omší na lúke pod útulňou. Po smrti Dionýza Lamoša v 1935 – prvého správcu chaty, bola slávnostne premenovaná na „Lamošovu útulňu“.
Koniec útulne prišiel roku 1944, kedy nemeckí vojaci vypálili väčšinu fatranských chát a útulní v snahe zničiť partizánske bašty v horách. Po vojne chata nebola obnovená a jej lokalitu dnes pripomína pamätná tabuľa osadená roku 2013 KST Vrútky a kamenné základy.
