Jednou z prvých ničivých povodní na začiatku 20. storočia bola povodeň v roku 1903. Vyliata voda z koryta Váhu spôsobila materiálne škody na Liptove, na dolnom konci Turca a na Považí, najmä v Žiline. Povodne koncom 19. storočia a v celom 20. storočí sa dostali na fotografie, ale spomínaná povodeň z roku 1903 sa dostala na sériu pohľadníc. Zaslúžil sa o to fotograf a vydavateľ Pavol Socháň. Každý deň sledoval stav hladiny Váhu, a vo Vrútkach aj rieky Turiec. Takto nám zachytil celý priebeh povodne, poškodenú železničnú trať v údolí Váhu, jej postupnú obnovu až po sprevádzkovanie.
O povodni boli pravidelne informovaní čitatelia Národných novín. Niekoľko „aktuálnych“ správ o povodni vám prinášame z dobovej tlače (uverejnené v pôvodnej tlačenej verzii). Obraz o tejto ničivej povodni si môžete na základe týchto „útržkov“ utvoriť sami.
„Železničná premávka medzi Košicami a Bohumínom je popretrhovaná. Rozbesnený Váh a jeho prítoky: Orava, Turiec, Varínka, Rajčanka, Kysuca narobily ohromné škody a popretrhovaly alebo porúchaly železničné násypy. Železničný most pri Kraľovanoch je strhnutý, v kraľovanskom priesmyku pod Šútovom, potom pri Turanoch je železničná trať porúchaná a v strečianskom priesmyku je železničná trať miestami strašne doriadená. Tunell dosť skoro zatarasilo, že drevá, hrnúce sa Váhom, nedostali sa do neho. Od tunella na diaľku asi jednoho kilometra niet koľajnice na trati, len holé násypy; ďalej vyše ešte na dlhšiu diaľku koľajnice sú povytrhované, len tak visia pokrívené. Telegrafičné stĺpy sú povyvaľované a na sihoti poniže Vrútok sú nakopené celé sklady dreva. Voda bola teraz v strečianskom priesmyku skoro o meter vyššia, ako roku 1894. Osenia v priesmyku popri Váhu su znivočené. Cesta od tunella na „Margitu“ vedúca je tiež silno porúchaná a vymytá. Aj z iných strán Horného Uhorska oznamujú podobné pohromy. Škody nesmierne! Kto pomôže úbohému ľudu?“
„Upozornenie. Sobotnejšie číslo dostali. A dnešné dostanú mnohí naši ct. predplatitelia opozdeno. Príčina toho väzí v tom, že pošta pre porúchanie železnice medzi Žilinou a Kraľovanmi ide na Pešť – Galantu, poťažne Solnok – Košice, čím sa doručenie čísel o deň-dva opozdí.“
„Na Vrútkach na nádraží bola ohromná spusta. Ľudia oblokami povybehávali z príbytkov a oblokami liala sa voda do domov; pár domov je sboreno. Podobné zprávy idú z Liptova, z dolnej Oravy a z celého Považia.“
„Smutné zprávy prichodia z rozličných strán krajiny, menovite zo slovenských stolíc. Od Vrútok nahor i nadol i na považskej čiare je premávka pretrhnutá, telegrafické stĺpy porúchané, a preto ani nemôžeme byť náležite orientovaní o dosahu živelne pohromy.
Celý minulý týždeň lialo sa temer bez prestania, bola aj prietrž mračien, voda valila sa ohromnými prúdami a trhala, brala, čo jej bolo v ceste. Turec tak sa rozvodnil, že bolo celé okolie zaplavené. V chotári turčiansko-sv-martinskom za železničným násypom je na poli ohromná škoda. Mosty podmylo. K cellulose bolo možno dostať sa len na malých pltiach. Pred stoličkovou dielňou na ceste celé jazero, a dielňa musela v sobotu prácu zastaviť. Voda rútila sa silným potokom aj do mesta poza takzvaný židovský kúpeľ a nadol popri parnom kúpeli.“
Železničnú trať sa podarilo sprevádzkovať na vtedajšie pomery v rekordnom čase a dokonca plánovaná priemyselná výstava, ktorá sa mala v tom čase konať v Žiline dopadla nad očakávania organizátorov. Opisovaná povodeň nebola žiaľ poslednou povodňou. Ďalšie postihli Turiec v 20. rokoch minulého storočia v roku 1958 a najničivejšia povodeň ktorá Turiec postihla, bola v roku 1960.
