V druhej polovici 19. storočia bolo v Turčianskom Svätom Martine obchodníkov poskromne – dali sa tu nájsť malé obchody so zmiešaným, strižným či železiarskym tovarom. Výrazná zmena však nastala po dobudovaní železnice z Pešti do Vrútok v roku 1872.
Už koncom 19. storočia sa začali v meste objavovať špecializované obchody (Lang & syn), vznikali obchodné spoločnosti (Max Graber & syn, úč. spol.), pretože obchodníci mali v tomto období okrem svojho obchodu aj iný zdroj príjmu. Venovali sa hospodáreniu na gazdovstve či vlastnili remeselnú výrobu.
Práve spomínaný Max Graber okrem svojho obchodu na Hlavnej ulici vlastnil v Necpaloch papiereň, v Turčianskom Sv. Martine založil sódovkáreň a na železničnej stanici mal aj sklad uhlia. Ďalší známy obchodník Jozef Gašparík si popri svojej vydavateľskej a kníhkupeckej činnosti neskôr založil tlačiareň.
S narastajúcou kúpnou silou živnostníkov a obchodníkov sa preto menilo aj mesto. Koncom storočia a začiatkom 20. storočia majitelia malých nízkych domov na Hlavnej ulici začali s prestavbou na dvojposchodové – na prízemí s reprezentačnými obchodnými priestormi, na prvom poschodí a s kanceláriami a na druhom poschodí spolu s bytmi.
V súpise živností zo začiatku 20. storočia bolo v Turčianskom Sv. Martine zapísaných celkom 54 rôznych obchodov – prevládal obchod so zmiešaným tovarom. Z iných môžeme spomenúť obchod so strižným a módnym tovarom, kníhkupectvo a papiernictvo, obchod so železom, s poľnohospodárskymi výrobkami, obchod s kožou a remeňom.
Za 1. ČSR sa na Hlavnej ulici nachádza viac špecializovaných obchodov. K tomu prispeli aj obchodníci, ktorí sa vrátili z Ruska (Ivaška, Kmeť, Šteffko a ďalší). Remeselníci a obchodníci začali viacej využívať priestory v pasážach a dvoroch (fotografi, krajčírky, opravovne obuvi a pod.) Pribudli lekárne (Bodický, Krajčovič, Topercer), cukrárne (Hoffman, Joz. Horáček), obchody s mäsom (Hurta, Mišík, Kianička, Poliak, Žiačik), so sklom, porcelánom (Wix, Frommer), s hračkami (Holko, Holländer), obchod s bicyklami (Stahl), s drogériou (Jánsky, Chytílek), obchod so stavebným materiálom (Kohn, Tencer) a ďalší.
Objavujú sa tu aj obchody zastupujúce veľké spoločnosti do Martina prichádza Baťa, Nehera, Meinl aj Slovenka. Viacerí obchodníci sa zúčastňujú hospodárskych, remeselných či priemyselných výstav a získavajú rôzne renomované ocenenia.
K týmto všetkým obchodom a obchodníkom patrí však jeden, ktorý má v Turčianskom Sv. Martine niekoľko prvenstiev. Ide o dom Adolfa Fischera, ktorý ešte aj dnes stojí na hlavnej ulici. Práve v tomto dome už v roku 1869 Adolf Fischer prevádzkoval obchod so železiarskym tovarom pod názvom „Zum Goldenen Schlüssel“ (v preklade K zlatému kľúču).
Išlo o prvý „obchodný“ dom v Turč. Sv. Martine, kde sa neskôr zriadila aj dielňa na výrobu poľnohospodárskych zariadení. Obchodná spoločnosť Adolfa Fischera zamestnávala v storočí až 30 robotníkov – v tom čase išlo o najväčšiu výrobnú firmu v meste.
V roku 1903 firma Adolf Fischer a syn dokonca vystavovala svoje výrobky na priemyselnej výstave v Žiline. Pre Adolfa Fischera však bola dôležitá aj dobrá reklama.
Na dobových fotografiách je zachytený jeho obchod, na priečelí ktorého je zavesený bicykel a na ulici vystavené poľnohospodárske stroje – mláťačky, žentúr (gápeľ), sekačky a iné. Uhádnete, čo sa tu nachádza dnes?
Príspevok bol pripravený v spolupráci s Igorom Dobrovolným.
