Snaha o vybudovanie celoslovenského múzea v prírode siaha takmer 130 rokov do našej histórie. Dokumentácia ľudového staviteľstva a tradičnej stavebnej kultúry prostredníctvom nákresov, plánov, fotografií a neskôr aj modelov bola jedným z cieľov Muzeálnej slovenskej spoločnosti už od jej založenia v roku 1893.
V roku 1928 sa v súvislosti s návrhom na výstavbu reprezentačnej budovy Slovenského národného múzea (dnes 2. účelová budova Slovenského národného múzea v Martine) začalo reálne uvažovať aj o zriadení celoslovenského múzea v prírode so sídlom v Martine – „Scansenu“. Vypracovaním prvého návrhu na jeho vybudovanie bol poverený národopisný odbor Muzeálnej slovenskej spoločnosti, konkrétne oddelenie pre ľudové staviteľstvo, kde boli členmi D. Jurkovič, Juraj Martinka a J. Vydra.
V otázke situovania budúceho múzea v prírode sa uvažovalo o viacerých možnostiach. D. Jurkovič navrhoval lokalitu Opleto, nachádzajúcu sa pri Ústave M. R. Štefánika (dnes budova Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine). Podobné námety predkladali aj Jan Hofman a Alica Masaryková, ktorí navrhovali výstavbu realizovať za budovou tohto ústavu.
Mladšími ideami bolo umiestnenie múzea v prírode na svahu s menším lesným porastom pod 2. budovou SNM (ďalej do roku 1961 SNM, od roku 1961 SNM v Martine), kde by sa prirodzene spojilo s plánovaným mestským parkom, alebo na Stráňach – mestskej časti mesta Martin. Z navrhovaných riešení bola však najvhodnejšia lokalita Opleto.
Podľa návrhu zriadenia múzea v prírode pri SNM bolo ideálnym riešením „Scansenu“ vybudovanie dediny, v ktorej by boli zastúpené všetky typy ľudového staviteľstva zo všetkých oblastí vtedajšieho územia Slovenska. Jednotlivé stavby múzea mali byť situované na ploche s rozlohou „30 000 štvorcových siah“ práve v lokalite Opleto. Celková predpokladaná suma predstavovala v tej dobe 1 100 000 Kč.
Uvedený návrh na výstavbu múzea v prírode predložil dňa 16. 4.1931 na schválenie výboru a valnému zhromaždeniu Muzeálnej slovenskej spoločnosti organizátor tejto úlohy a vtedajší správca Slovenského národného múzea J. Geryk.
Ďalším krokom pri budovaní múzea v prírode bolo zakúpenie pozemkov a postupné získavanie zdrojov, ktoré sa však aj z dôvodu spoločenských zmien a politických rozhodnutí presadzovali veľmi ťažko a v období po roku 1964 sa zmenil aj pôvodný ideový zámer, rozsah a lokalita múzea.
Vhodnejšou lokalitou sa ukázali byť Jahodnícke háje, kde sa výstavba napokon aj realizovala. Výsledná štúdia bola v marci 1967 pripomienkovaná vedením a odbornými pracovníkmi SNM v Martine a na základe rozhodnutia SNR bola koncom roka 1968 vyhlásená súťaž na urbanistické riešenie celého projektu, z ktorej vzišiel víťazný návrh autorov J. Lichnera, D. Majzlíka, I. Puškára a M. Baša.
Od roku 1965 prebiehalo vypracovávanie prvostupňovej a druhostupňovej dokumentácie vybratých objektov. Medzi rokmi 1964 až 1968 bolo pre potreby výstavby múzea odkúpených, rozobraných a do skladísk SNM v Martine prevezených prvých 25 objektov z rôznych častí Slovenska.
V októbri 1967 boli vytýčené základy pod objekt senníka zo Zuberca a želiarskej usadlosti z Veličnej. Základný kameň múzea bol položený 5. novembra 1968 pri vytyčovaní základov krčmy z Oravskej Polhory, pri príležitosti osláv 75. výročia založenia Muzeálnej slovenskej spoločnosti a 30. výročia sprístupnenia 2. budovy SNM v Martine. Myšlienka vybudovania múzea v prírode pri SNM v Martine tak nabrala reálne kontúry.
Skeny fotografií s vodoznakom z fondu NG boli publikované s povolením SNM Martin iba pre účel tohto príspevku. Text bol pripravený v spolupráci so SNM Martin a Múzeom slovenskej dediny v Martine.
Použitý zdroj: MÚZEÁ V PRÍRODE – KONCEPCIE, REALITA A VÍZIE. Zborník príspevkov z prvého ročníka konferencie Únie múzeí v prírode konanej 15. a 16. mája 2019 v Skanzene Vychylovka. Kysucké múzeum v Čadci 2019. KONCEPCIE VÝSTAVBY MÚZEA SLOVENSKEJ DEDINY Mgr. Simona Jaššová – Mgr. Radovan Sýkora, Slovenské národné múzeum v Martine, s. 41-67.
