Hrebene Malej Fatry lákali priekopníkov lyžovania už pred sto rokmi. V rokoch 1910 až 1915 sa v Turčianskom Svätom Martine uskutočnili preteky v skijoringu. Na rozvoj lyžovania malo vplyv niekoľko historických medzníkov. Prvým bolo založenie Sokola (1919) a Klubu československých turistov (1921). V rámci obidvoch organizácií časom vznikol aj lyžiarsky klub, ktorý už vo svojich začiatkoch usporadúval preteky v lyžiarskom behu ulicami mesta.
Populárny bol beh o Pohár pivovaru, ktorého trať merala 18 km. Druhým výrazným medzníkom bola výstavba turistických chát na hrebeňoch Malej Fatry. Na Martinských holiach už v roku 1928, odkúpila KČT horáreň Cobrianovcov a prerobila ju na turistickú chatu. Niesla meno po nestorovi martinskej turistiky Andrejovi Halašovi – Chata Andreja Halašu. Druhú chatu začali budovať v rokoch 1932 až 1934 podľa projektu Alberta Urbana. V roku 1944 ju vypálili Nemci. Jej obnova sa uskutočnila koncom 40. rokov minulého storočia.
K veľmi aktívnym chatárom v 30. rokoch patril Karol Kern. Jeho meno je spojené s prvými lyžiarskymi pretekmi na Martinských holiach. V rokoch 1937 až 1943 lyžiari súťažili o Pohár K. Kerna. O rok neskôr k nemu pribudli preteky o Pohár Jána Kohúta (1938 – 1943). Od roku 1944 do 1949 sa konali preteky o Pohár Slovenky, na ktorý nadviazal od roku 1950 Memoriál Janka Nováka. Tento memoriál sa poslednýkrát uskutočnil v roku 2000. Medzník, ktorý poznamenal ďalší vývoj lyžovania (ale nie len tohoto športového odvetia) bolo zjednocovanie malých športových klubov a telovýchovných jednôt do novej organizácie Československý zväz telesnej výchovy. V Martine tieto športy zastrešovali Turčianske strojárne. Vznikol Spartak Martin, ktorý mal veľký podiel na napredovaní lyžovania v Martine. Príspevok bol pripravený v spolupráci s Igorom Dobrovolným, fotografie boli publikované v rámci výstavy 100 rokov lyžovania na Martinských holiach.
